Testovanie pre Automobilový priemysel

Ťahové skúšky

(pevnosť v ťahu, ťažnosť, modul pružnosti v ťahu)

Skúška ťahom je jedna zo základných mechanických skúšok, ktorá je vďaka svojmu princípu, jednoduchosti a účelnosti najrozšírenejšou a najuznávanejšou skúšobnou metódou na hodnotenie mechanických vlastností. Spočíva v tom, že hladké skúšobné teleso jednoduchého tvaru sa uchytí do čeľustí skúšobného stroja, následne je pomocou prieťahomeru nasadenom na telese experimentálne zisťovaná závislosť pôsobiacej sily na predĺžení skúšobného telesa alebo závislosť napätia na deformácií až do pretrhnutia.

Ohybové vlastnosti

(pevnosť v ohybe, deformácia v ohybe, modul pružnosti v ohybe)

Ohybové vlastnosti polymérov sú dôležité pri namáhaní polymérnych dielov v ohybe, čo je veľmi časté namáhanie plastov. Elastoméry a ľahčené (penové) polyméry nie sú všeobecne v ohybe dostatočne tuhé, aby uniesli významné zaťaženie, preto sa ohybové testy u nich používajú len zriedka alebo vôbec. K ohybovým skúškam sa používajú telesá v tvare hranola, ktorá sa umiestni na dve podpery v predpísanej vzdialenosti. Sila pôsobiaca na teleso potom pôsobí uprostred medzi podperami (trojbodový ohyb) alebo je rozdelená na dve rovnako veľké sily pôsobiace v určitej vzdialenosti od podpier (štvorbodový ohyb). Štvorbodový ohyb je používaný pre veľké a hrubostenné vzorky.

Reologické vlastnosti

(index toku taveniny)

Metóda stanovenia indexu toku taveniny termoplastov je v technickej praxi veľmi často používaná pre hodnotenie kvality vstupného materiálu, k porovnávaniu tokového správania tavenín plnených a neplnených termoplastov, ale tiež pre hodnotenie kvality výrobného procesu. Kvalita vstupného materiálu, teda jeho reologické, fyzikálne, tepelné a ďalšie užitočné vlastnosti, sú odrazom chemického zloženia plastu, jeho molekulárnej štruktúry, a pod. Index toku taveniny poskytuje predstavu o molekulovej hmotnosti a viskozite polyméru.

Norma pre stanovenie hmotnostného (MFR) a objemového (MVR) indexu toku taveniny termoplastov špecifikujú dve metódy za daných hodnôt teploty a zaťaženia, označované ako metóda A a metóda B podľa ISO 1133. Skúšobné podmienky pre meranie indexu toku taveniny sú zvyčajne špecifikované v norme pre daný materiál spolu s uvedením odkazu na túto normu. Hmotnosťou a objemový index toku taveniny termoplastov závisí na šmykovej rýchlosti, resp. šmykovom napätí.

Tvrdosť

(tvrdosť shore, guličková tvrdosť)

Hodnota tvrdosti je dôležitá charakteristika materiálu. Tvrdosť, ako materiálovo-fyzikálna vlastnosť, je všeobecne definovaná ako odpor materiálu proti vnikaniu cudzieho tvrdšieho telesa do meraného materiálu. Hodnota tvrdosti dáva obraz o odolnosti materiálu proti opotrebeniu, jeho spracovateľnosti, o stave tepelného spracovania a pod. Na základe vzájomnej závislosti tvrdosti a pevnosti materiálu možno jednoducho a rýchlo zistiť pevnosť skúšaného materiálu zmeraním jeho tvrdosti bez zdĺhavej výroby skúšobnej vzorky na zistenie pevnosti na trhacom zariadení.

Húževnatosť Charpy

Húževnatosť je mechanická vlastnosť, ktorá je integrálnou veličinou pevnosti a plastickosti. Predstavuje mechanickú energiu, ktorá sa spotrebuje na plastickú deformáciu materiálu. Húževnatosť má význam v oblasti namáhania konštrukčných materiálov ako mechanická vlastnosť, ktorá charakterizuje ich odolnosť proti vzniku krehkého lomu.

Horľavosť materiálov

(meranie rýchlosti horenia)

Testovanie horľavosti je základný spôsob na určenie ako ľahko sa materiál alebo hotový výrobok vznieti alebo zhorí, keď sa umiestni alebo použije blízko ohňa alebo tepla. Test horľavosti v skutočnosti zahŕňa celý rad rôznych skúšobných protokolov a metód, ktorých cieľom je merať špecifickú citlivosť materiálu až po zdroj vznietenia, náchylnosť k horeniu a rýchlosť horenia. Tieto vlastnosti sú dôležitým ukazovateľom, či sa daný materiál alebo hotový výrobok môže bezpečne používať bez rizika požiaru.

Príprava skúšobných telies

(obrábaním, vstrekovaním)

Obrábanie alebo neodborne opracúvanie (opracovávanie) je technologický proces, pri ktorom sa postupným odoberaním triesok vyrába súčiastka vyžadovaného tvaru, rozmerov a kvality povrchu.

Identifikácia materiálu

Infračervená spektrometria (FTIR) je všeobecne rozšírenou technikou pre chemickú analýzu materiálov. Vďaka značnému zjednodušeniu a zlacneniu inštrumentácie je dnes široko uplatňovaná aj pre tzv. rutinné aplikácie v priemysle.
Medzi jej prednosti patrí: rýchlosť merania, finančne a environmentálne šetrná prevádzka, možnosť detekcie organických aj anorganických štruktúr súčasne (ktoré môžu byť amorfnej aj kryštalickej povahy), dostupnosť rôznych technologických modifikácií (transmisné alebo reflexné techniky), možnosť analyzovať látky v rôznych skupenstvách, resp. stavoch (pevné častice, plyny, kvapaliny, zmesi, filmy).

Hustota

Meranie hustoty je dôležitým parametrom kvality surovín a hotových výrobkov v tuhých a kvapalných podmienkach. Vykonáva sa rôznymi technikami. Určuje čistotu materiálov pred spracovaním, taktiež či je látka zmiešaná so surovinou. Na druhej strane je meranie hustoty je efektívny aj pre porozumenie homogenity suroviny.

Obsah plniva (popola)

Z analýzy sa dá posúdiť čistota materiálu, prítomnosť prísad a vznik akejkoľvek látky tvoriacej popol, ktoré sú považované za nečistoty.

Prchavé látky

Plynová chromatografia (GC) sa využíva hlavne pri analýze plynných látok a látok prchavých, ktoré sa zahriatím prevedú do plynného stavu bez toho, aby došlo k ich rozkladu. U látok, ktoré sa pri vysokej teplote rozkladajú alebo sú neprchavé, je nutné, aby sa vzorky pred samotnou analýzou previedli za pomoci derivatizačných činidiel (tzv. derivatizáciou) na prchavé deriváty analyzovaných látok. Plynová chromatografia je separačná metóda s možnosťou kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia skúmanej látky a pri zvolení vhodného detekčného zariadenia môžeme dosiahnuť mimoriadne vysokú citlivosť. Využíva sa aj pri stanovovaní nečistôt vo vzorke.

Obsah vody

Prítomnosť vody môže významne ovplyvniť kvalitu výrobku, jeho štruktúru, životnosť, chemickú stabilitu a reaktivitu. Jednou z metód je stanovenie podľa Karl Fischera. Karl Fischerová titrácia je všeobecne uznávanou metódou na meranie obsahu vody vo všetkých druhoch látok vrátane chemikálií, olejov, liečiv a potravín.

Chemická odolnosť

Hodnotenie gumy

Viskozita, viskozitné číslo

Viskozita je fyzikálna veličina, miera odporu tekutiny deformovať sa pod vplyvom šmykových (tangenciálnych) napätí. Prejavuje sa vnútorným trením.

Viskozita udáva pomer medzi šmykovým napätím a zmenou rýchlosti v závislosti na vzdialenosti medzi susednými vrstvami pri prúdení skutočných kvapalín.

Hodnotu viskozity ovplyvňuje: teplota; rýchlosť deformácie; podmienky merania (príprava vzorky, merná nádoba, vhodná voľba rotačného nadstavca); čas; podmienky pred začiatkom merania viskozity; zloženie vzorky a aditíva.