Environmentálne testovanie, starnutie materiálov, termická analýza

Testy v klimatickej komore za zvýšenej vlhkosti

Klimatickou komorou nazývame uzavretý priestor, v ktorom je možné skúmať účinky špecifických klimatických podmienok na akýkoľvek testovaný objekt, či sa už jedná o celkový priemyslový produkt, jeho časti, samotné materiály, ktoré sa budú pri jeho výrobe využívať, elektronické obvody alebo dokonca i biologický materiál. Pomocou klimatickej komory je možné umelo napodobniť podmienky, ktorým by mohli byť testované objekty vystavované počas doby ich používania v praxi. Počas testovania s využitím klimatických komôr je možné využívať prudké zmeny klimatických podmienok, dokonca i takých, ktorých by pri skutočnom používaní testovaného objektu nebolo možné dosiahnuť.

Environmentálne cyklické testy v klimatických komorách (PV 1200, PV 2005)

PV 1200 : Táto skúšobná norma opisuje cyklický test zmenami podnebia (cyklus teplo / zima) pre skúšku agregátov, napr. dielov vozidla v motorovom priestore. Pritom má byť posudzované správanie agregátov resp. dielov pri zaťažení zmenou podnebia pomocou zmeny teplôt a vlhkosti (napr. náchylnosť k tvorbe trhlín, deformáciu, uvoľnenie väzby).
Tieto skúšky slúžia na to, aby sa v krátkodobom teste sa zrýchleným pôsobením zistili slabé stránky konštrukčných dielov.

Starnutie pri zvýšenej teplote

Starnutie polymérnych materiálov je možné analyzovať pomocou metód zrýchleného starnutia uložením vzoriek pri rôznych teplotách v 

peciach. Príslušné testovacie vzorky sa z pecí vyberú v určených časových intervaloch potrebných na testovanie. Zníženie vlastností materiálu sa používa na meranie správania pri starnutí. Typickými skúšobnými metódami na stanovenie týchto zmien sú mechanické, elektrické a povrchové skúšky, ako aj optické hodnotenie. 

Termické vlastnosti (DSC, teplota mäknutia podľa Vicata, teplota priehybu)

DSC sa používa na meranie tepelných vplyvov, skúmanie tepelných procesov a charakterizáciu, identifikáciu alebo porovnávanie materiálov. Postup DSC dokáže určiť tepelné kapacity a entalpické zmeny (tepelný tok) pre fázové prechody ako funkciu teploty alebo času.

Stanovenie teploty mäknutia podľa Vicata (VST). Účelom skúšky je určiť, pri akej teplote dochádza z poznateľnému zmäknutiu materiálu. Odolnosť za tepla podľa Vicata je teplota, vyjadrená v °C (VST – Vicat Softening Temperature), pri ktorej sa štandardná ihla s kruhovým prierezom o ploche 1 mm² vtlačí do povrchu skúšobného telesa o 1 mm za predpísaných podmienok. Vzhľadom na experimentálne usporiadanie je táto skúška vhodná pre plasty, ktoré nie sú vystužené materiálom, ktorý by mohol brániť vniknutiu ihly do vzorky (napr. textilom, vláknami...).

Simulácia slnečného žiarenia

Pri vystavení plastov poveternostným vplyvom, najmä UV - zložke slnečného žiarenia, dochádza vo väčšine z nich k nevratným chemickým zmenám v štruktúre matrice, ktoré v svojom dôsledku vedú k zhoršeniu, až úplnej strate úžitkových vlastností. Na získanie informácie o tom, ako sa bude polymér pri expozícii slnečného žiarenia správať, sa v praxi používajú rôzne metódy starnutia. Najobjektívnejšou skúškou je priama expozícia v reálnych podmienkach. Urýchlené skúšky, ktoré simulujú vonkajšie podmienky v laboratórnom meradle, sa robia v prístrojoch, napodobňujúcich UV-zložku slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch (295 - 400 nm), ktorá sa najväčšou mierou podieľa na degradácii polyméru, najmä polyolefínov. Na urýchlené starnutie polymérov sa používajú rôzne typy prístrojov, ktoré sa líšia predovšetkým povahou svetelného zdroja a technickým vybavením.